Život Prešova
online
online
Nezabudnuteľný Ivan Krajíček sa narodil pred 80 rokmi
24.05.2020 Žilina
Žilina/Bratislava
24. mája (TASR) – Divadelné dosky a koncertné pódiá, to boli dve domény
medzi ktoré delil Ivan Krajíček svoj nesporný umelecký talent. Pamätáme
si ho ako všestranného umelca – herca, speváka, režiséra, moderátora,
konferenciera a zabávača.
"Mozart slovenského zábavného priemyslu" zanechal množstvo skvelých diel, ktoré aj dnes vylúdia na tvári úsmev či pobavia. Vrátane spomienok na jeho spoluprácu s Oldom Hlaváčkom a ich Hostinec pod gaštanom.
V nedeľu 24. mája by sa miláčik publika Ivan Krajíček, meno ktorého sa nerozlučne spája s takými populárnymi programami ako Repete či Vtipnejší vyhráva, dožil 80. rokov.
Ivan Krajíček sa narodil 24. mája 1940 v Žiline. V roku 1945 ho rodičia prihlásili v rodnom meste do Ľudovej školy umenia, kde sa učil hrať na husliach a vzdelával sa aj v teoretickej hudobnej výchove. Popri tom sa neskôr venoval aj spevu.
Po maturite v Trenčíne študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pravidelne začal spievať počas vojenskej služby vo Vojenskom umeleckom súbore Jána Nálepku. V roku 1963 nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna. Začínal v činohre, ale potom prešiel do operetného súboru, v ktorom sa stal ako sólista jeho prvou hviezdou. Od roku 1975 bol v slobodnom povolaní.
Ivan Krajíček, pedant a workoholik, stál v pozadí mnohých úspešných projektov. Pracoval v neuveriteľnom nasadení – aj na dovolenky chodieval s kufrom plným papierov, novín a s písacím strojom. Ak nepracoval dva dni, cítil sa nesvoj. Vianoce trávil pravidelne vo Vysokých Tatrách a personál jeho rodinu vítal 23. decembra vetou: "Vianoce sa už začali, Krajíčkovci idú!"
V 70. rokoch patril Ivan Krajíček medzi najobľúbenejších slovenských spevákov, známe boli piesne ako napríklad Svetová sláva, Mama, Oči čierne či duety Cesta do neba a Nočná ruža, ktoré naspieval so Zorou Kolínskou.
Hral vo viacerých operetných a muzikálových predstaveniach. Predstavil sa napríklad v úlohe reportéra Filipa Plafóna v Modrej ruži, zahral si tovariša Flóriša Stacha v Hrnčiarskom bále, Riffa vo West Side Story alebo Chlestakova v Revízorovi, kde stál po boku Karola Čálika. Za postavu Kornelia v muzikáli Hello Dolly! dostal na festivale v Karlových Varoch cenu za herecký výkon.
Ivan Krajíček bol režisérom aj prvého slovenského pôvodného muzikálu Cyrano z predmestia, ktorý mal na Novej scéne premiéru 8. októbra 1977.
Spolu s Oldom Hlaváčkom vytvorili úspešnú dvojicu. Ich kabaretné programy najskôr bavili poslucháčov Slovenského rozhlasu, ktorí si ich pamätajú najmä ako dvojicu gazdov v Hostinci pod gaštanom. Neskôr spolu prešli do televízie, kde sa bez nich nezaobišiel takmer žiadny galavečer či Silvester. Úspech žali aj s televíznou reláciou Vtipnejší vyhráva, ktorá vychádzala z divákmi zaslaných vtipov.
Prvým hudobným programom, ktorý začal Ivan Krajíček moderovať v Slovenskej televízii, bola Diskotéka pre starších a pokročilých, ktorá neskôr zmenila názov a vznikla obľúbená relácia Smiem prosiť? Nezabudnuteľným programom, s ktorým Krajíček prišiel, bola mimoriadne obľúbená televízna relácia Repete. V nej divákom pripomínal takmer zabudnuté no stále svieže pesničky i ich interpretov.
"Čo bolo dobré, to stále dobré je, vráti nám radosť, urobí mladosť a koho treba, toho zahreje," znela úvodná pieseň populárnej hudobno-zábavnej relácie Repete, do ktorej prišlo v prvom kole 16-tisíc korešpondenčných lístkov divákov hlasujúcich za najobľúbenejšiu pesničku.
V roku 1993 sa toto číslo vyšplhalo na rekordných 180-tisíc hlasov. Posledný diel Ivan Krajíček odmoderoval vo februári 1997. V relácii istý čas pokračovala Zora Kolínska.
Všestrannosť Krajíčkovho talentu dokresľuje aj niekoľko desiatok filmov a televíznych adaptácií divadelných hier, v ktorých si zahral. Za všetky možno spomenúť Šesť postáv hľadá autora (Magdaléna Lokvencová-Husáková, 1964), Čaj u pána senátora (Karol Spišák, 1967), Krajíček sa objavil aj v legendárnom vojnovom filme Nebeskí jazdci (Jindřich Polák, 1968).
Diváci ho mohli vidieť tiež v obľúbenej "tatranskej" komédii Stratená dolina (Martin Ťapák, 1976). Pod dvadsať sedem televíznych diel sa podpísal aj ako režisér - vrátane rozprávky Figliar Sťopka či detského seriálu My sme malí muzikanti.
Vo februári 1997 sa Ivan Krajíček úplne stiahol z verejného života. Onedlho na to zomrel po ťažkej chorobe 5. júna 1997 v Bratislave vo veku päťdesiatsedem rokov.
"Mozart slovenského zábavného priemyslu" zanechal množstvo skvelých diel, ktoré aj dnes vylúdia na tvári úsmev či pobavia. Vrátane spomienok na jeho spoluprácu s Oldom Hlaváčkom a ich Hostinec pod gaštanom.
V nedeľu 24. mája by sa miláčik publika Ivan Krajíček, meno ktorého sa nerozlučne spája s takými populárnymi programami ako Repete či Vtipnejší vyhráva, dožil 80. rokov.
Ivan Krajíček sa narodil 24. mája 1940 v Žiline. V roku 1945 ho rodičia prihlásili v rodnom meste do Ľudovej školy umenia, kde sa učil hrať na husliach a vzdelával sa aj v teoretickej hudobnej výchove. Popri tom sa neskôr venoval aj spevu.
Po maturite v Trenčíne študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pravidelne začal spievať počas vojenskej služby vo Vojenskom umeleckom súbore Jána Nálepku. V roku 1963 nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna. Začínal v činohre, ale potom prešiel do operetného súboru, v ktorom sa stal ako sólista jeho prvou hviezdou. Od roku 1975 bol v slobodnom povolaní.
Ivan Krajíček, pedant a workoholik, stál v pozadí mnohých úspešných projektov. Pracoval v neuveriteľnom nasadení – aj na dovolenky chodieval s kufrom plným papierov, novín a s písacím strojom. Ak nepracoval dva dni, cítil sa nesvoj. Vianoce trávil pravidelne vo Vysokých Tatrách a personál jeho rodinu vítal 23. decembra vetou: "Vianoce sa už začali, Krajíčkovci idú!"
V 70. rokoch patril Ivan Krajíček medzi najobľúbenejších slovenských spevákov, známe boli piesne ako napríklad Svetová sláva, Mama, Oči čierne či duety Cesta do neba a Nočná ruža, ktoré naspieval so Zorou Kolínskou.
Hral vo viacerých operetných a muzikálových predstaveniach. Predstavil sa napríklad v úlohe reportéra Filipa Plafóna v Modrej ruži, zahral si tovariša Flóriša Stacha v Hrnčiarskom bále, Riffa vo West Side Story alebo Chlestakova v Revízorovi, kde stál po boku Karola Čálika. Za postavu Kornelia v muzikáli Hello Dolly! dostal na festivale v Karlových Varoch cenu za herecký výkon.
Ivan Krajíček bol režisérom aj prvého slovenského pôvodného muzikálu Cyrano z predmestia, ktorý mal na Novej scéne premiéru 8. októbra 1977.
Spolu s Oldom Hlaváčkom vytvorili úspešnú dvojicu. Ich kabaretné programy najskôr bavili poslucháčov Slovenského rozhlasu, ktorí si ich pamätajú najmä ako dvojicu gazdov v Hostinci pod gaštanom. Neskôr spolu prešli do televízie, kde sa bez nich nezaobišiel takmer žiadny galavečer či Silvester. Úspech žali aj s televíznou reláciou Vtipnejší vyhráva, ktorá vychádzala z divákmi zaslaných vtipov.
Prvým hudobným programom, ktorý začal Ivan Krajíček moderovať v Slovenskej televízii, bola Diskotéka pre starších a pokročilých, ktorá neskôr zmenila názov a vznikla obľúbená relácia Smiem prosiť? Nezabudnuteľným programom, s ktorým Krajíček prišiel, bola mimoriadne obľúbená televízna relácia Repete. V nej divákom pripomínal takmer zabudnuté no stále svieže pesničky i ich interpretov.
"Čo bolo dobré, to stále dobré je, vráti nám radosť, urobí mladosť a koho treba, toho zahreje," znela úvodná pieseň populárnej hudobno-zábavnej relácie Repete, do ktorej prišlo v prvom kole 16-tisíc korešpondenčných lístkov divákov hlasujúcich za najobľúbenejšiu pesničku.
V roku 1993 sa toto číslo vyšplhalo na rekordných 180-tisíc hlasov. Posledný diel Ivan Krajíček odmoderoval vo februári 1997. V relácii istý čas pokračovala Zora Kolínska.
Všestrannosť Krajíčkovho talentu dokresľuje aj niekoľko desiatok filmov a televíznych adaptácií divadelných hier, v ktorých si zahral. Za všetky možno spomenúť Šesť postáv hľadá autora (Magdaléna Lokvencová-Husáková, 1964), Čaj u pána senátora (Karol Spišák, 1967), Krajíček sa objavil aj v legendárnom vojnovom filme Nebeskí jazdci (Jindřich Polák, 1968).
Diváci ho mohli vidieť tiež v obľúbenej "tatranskej" komédii Stratená dolina (Martin Ťapák, 1976). Pod dvadsať sedem televíznych diel sa podpísal aj ako režisér - vrátane rozprávky Figliar Sťopka či detského seriálu My sme malí muzikanti.
Vo februári 1997 sa Ivan Krajíček úplne stiahol z verejného života. Onedlho na to zomrel po ťažkej chorobe 5. júna 1997 v Bratislave vo veku päťdesiatsedem rokov.
www.ZIVOTPO.sk
